NINPU SHINOBI

 

Vodu treba brať čo najbližšie k prameňu, horské bistriny sú ešte pomerne čisté a voda nie je závadná. Stojatá voda, resp. pomaly tečúca voda je zväčša závadná a treba ju filtrovať a prevariť. Vodu je potrebné prevárať 5 až 15 minút.

 

 

 

Ak máte nepremokavú plachtu ( celta - stan, hliníková fólia a pod. ), môžete pomocou nej zbierať dažďovú vodu, resp. rosu.

 

Ale pozor ( kniha Záškodník, Marek Chlíbek ) : pri takomto spôsobe získavanie vody sa vyskytli druhotné otravy, niektoré materiály sú napustené, resp. ošetrené jedovatými chemikáliami ( farba, impregnácia, prípravok proti moliam, rôzne druhotné znečistenie a pod. ), preto buďte maximálne opatrní !!!

 

Na rozprestretej plachte bude večer kondenzovať voda ( resp. na plachte budeme zachytávať dažďovú vodu - "počas dažďa" ), ktorú zachytávame do pripravenej nádoby, resp. improvizovanej nádoby ( mikroténový sáčok, kondom a pod. ).

 

Resp. zakryte plachtou nejakú jamu - priehlbinu, v ktorej je vlhko, voda bude kondenzovať na spodnej časti plachty, preto najskôr do jamy je potrebné umiestniť nádobku - do stredu umiestnenia plachty, potom stred plachty zaťažíte nejakým drievkom, resp. kameňom a voda bude stekať do pripravenej nádobky.

 

Rosa : rosu môžete začať zbierať chvíľu potom, ako sa začne tvoriť.

Ak máte látku, ktorá dobre saje vodu ( bavlnené tričko ), potom ju ťahajte po vyššej tráve ( tak, aby ste sa handričkou » tkaninou nedotýkali zeme ). Handričku potom vyžmýkajte do fľašky » práve aj tu sa dá využiť igelitový sáčok, žmýkať handričku tak, aby voda tiekla priamo do úzkeho hrdla fľašky je obtiažne, resp. máme veľké straty vody, čo je nepríjemné pri náročnosti jej získavania, z igelitového sáčku si urobíme veľmi jednoducho a rýchlo improvizovaný lievik » do jeho spodného rohu urobte malý otvor a tento roštek natlačte do hrdla fľašky, sáčok primerane stočte.

 

Fľašku si upevnite napr. medzi tri kamene tak, aby sa vám stabilne držala a neskôr nevyliala, ak vám improvizovaný lievik nedrží v hrdle ( väčšinou nedrží ), napichajte do zeme aspoň tri halúzky tak, aby ste mohli o halúzky oprieť improvizovaný lievik. Fľašku môžete uchytiť aj napr. medzi tri dostatočne dlhé kolmo zapichnuté halúzky do zeme tesne pri fľaške, potom o konce haluziek uchytíme improvizovaný lievik » igelitový sáčok máme trošku stočený » za ohyb zastrčíme jemne sáčok na halúzky tak, aby sme si sáčok nepoškodili. Pri žmýkaní dávame pozor, aby sme si o zapichnuté halúzky neporanili oko.

 

Pamätajte : získavať vodu takýmto spôsobom treba začať čo najskôr, pretože slnečné lúče rýchlo vysušia rosu a tento spôsob je pomerne časovo náročný.

 

Treba si uvedomiť, že takto získaná voda obsahuje veľa cudzorodých látok a mala by sa pred použitím prevariť. Keď ju nemáme v čom prevariť, v krajnom prípade ju pijeme aj neprevarenú, resp. viď. :

 

 

 

Kovová fľaška umožňuje bezproblémové prevarenie vody vo fľaške.

 

Jej uzáver musí byť spoľahlivý » šróbovací uzáver, dobre tesniaci. Najmä u detí treba dbať nato, aby dieťa za každých okolností bolo schopné fľašku otvoriť, resp. zatvoriť.

 

 

Základná zásada pri transporte vody v mikroténovom sáčku je tá, že v uzatvorenom sáčku nesmie byť vzduchová bublina. Vzduchová bublina vytvára rázy pri otrasoch, čo môže spôsobiť roztrhnutie sáčku a vytečenie vody. Preto sáčok s vodou uzatvárame dostatočne pevne a bez vzduchu. Naplnený mikroténový sáčok je potrebné uložiť do pevného obalu, ktorý bezpečne chráni sáčok pred poškodením ( viď. kondom ).

 

 

Vodu môžeme transportovať taktiež v kondome. Pred jeho naplnením vodou ho dáme do ponožky, aby po jeho naplnení nedošlo k jeho roztrhnutiu.. Kapacita je cca. 2 litre. Kondom sa dá ďalej použiť najmä ako vodotesné obaly : napr. pre zápalky, tuhý lieh, zanechanie správy, resp. ako chirurgické rukavice.

 

 

Ako sme už písali, vodu je potrebné variť 5 až 15 minút ( zničenie odolnejších typov baktérií ).

Vodu môžeme upravovať aj pridaním dezinfekčných chcemických prostriedkov do vody. Núdzovo môžete vodu vydezinfikovať pridaním niekoľko kvapiek jódovej tinktúry, niekoľkými krištálikmi hypermangánu, alebo tabletkami živočíšneho uhlia. V núdzi je možné do vody pridať aj roztlčenú tabletku proti preháňaniu z vašej lekárničky ( napr. ENDIARON alebo ENDIFORM ). Do polnej fľašky môžete taktiež hodiť nejaký strieborný predmet ( prívesok, retiazku ) a nechať ju vo vode aspoň hodinu. Všetky tieto spôsoby viac menej zlikvidujú určité množstvo choroboplodných zárodkov, ale je tu riziko negatívnej reakcie organizmu na dezinfekčnú látku. Tieto prostriedky neodstraňujú z vody jedovaté chemikálie.

 

 

 

Je potrebné rozlišovať číru vodu a zakalenú vodu, opticky to zistíme hneď.

 

Číra voda : ako bolo spomenuté, môžeme na úpravu použiť jódovú tinktúru » na 1 liter vody použijeme 3 kvapky 2% jodovej tinktúry. Ak máme napr. dezinfekčný prostriedok Savo ( roztok chlóru ), tak do vody pridáme na 1 liter 2 kvapky roztoku chlóru. Počkáme minimálne 1/2 hodiny, po tomto čase môžeme vodu piť.

 

Zakalená voda : pri zakalenej vode použijeme dvojnásobné množstvo jódovej tinktúry, resp. roztoku chlóru.

 

 

 

Najjednoduchší spôsob filtrácie vody je cez improvizovaný filter, ktorý si urobíme z husto tkanej látky. Najbežnejší spôsob je použitie obyčajných nohavíc, ktoré obrátime naopak, vložíme jednu "nohavicu" do druhej a na spodnej časti zviažeme. Nohavice » improvizovaný filter prichytíme napr. na trojnožku z haluzí, pod filter dáme nádobu do ktorej budeme zachytávať prefiltrovanú vodu. Ak nemáme nádobu, môžeme vodu zachytávať do fľašky cez improvizovaný lievik.

 

Ak potrebujeme zvýšiť filtračný efekt, filter naplníme dreveným uhlým.

 

 

Vykopte štvorcovú jamu asi 70 x 70 cm a 50 cm hlbokú. Natesno do nej naukladajte "hranicu" suchého a tvrdého dreva a hranicu zasypte vrstvou hliny, ktorú poctivo udusáte. Vrstva udusanej hliny by mala mať hrúbku približne 15 cm. Na tejto vrstve hliny urobte oheň, ktorý udržujte asi hodinu. Za tento čas sa veľkou teplotou spolu s nedostatkom kyslíku premení zakopané drevo v drevené uhlie. Nechajte oheň vyhasnúť a opatrne vykopte uhlie tak, aby sa príliš nepremiešalo s krycou hlinou.

 

 

 

Ak stratíte 6% svojej telesnej hmotnosti vo forme úbitku telesných tekutín, dostávate závrate, pri 9% už nevládzete pokračovať v presune. Nebezpečná dehydratácia je už pri strate 4% svojej telesnej hmotnosti, kedy vás už začína bolieť hlava a každá činnosť si vyžaduje zvýšené úsilie.

 

Dehydrovaný človek rýchlo stráca silu, svaly môžu postihnúť kŕče a ani pri najväčšej snahe nebude môcť pokračovať v presune ( pri dehydratácii idete až neskutočne pomali a dlho sa to vydržať nedá, dehydratácia je veľmi nebezpečná ). Na prudkom slnku vydržíte bez vody doslova iba zopár hodín. Preto váš presun vždy plánujte na základe vašej zásoby vody, resp. možnosti jej získania počas presunu. V prípade obmedzených zdrojov vody presun realizujte skoro ráno, alebo v neskoršom popoludní, kedy je chladnejšie. Neponáhľajte sa, choďte pomali » a to hlavne do kopca » každou kvapkou potu strácate svoje telesné tekutiny, ktoré nemáte čím dopĺňať, resp. máte obmedzené zdroje. Počas výstupu na kopec nedoporučujem piť, prijaté tekutiny rýchlo vypotíte, radšej sa trošku prehrejte » na ústach pri dychu budete cítiť doslova horúci vzduch, ale krátkodobé prehriatie je "v pohode".

 

Približne 80% energie pri práci svalu sa mení na teplo, organizmus sa prehrieva, ochladzuje sa potením, pri ktorom človek môže stratiť až neuveriteľné množstvo telesných tekutín za krátky čas.

 

Ak máte málo vody, potom vodu pite pravidelne po malých dúškoch » ovládajte sa !! Ak vypijete väčšie množstvo vody naraz, rýchlo ju vypotíte. Pri prijímaní tekutín v malých dávkach organizmus tekutiny lepšie využije a vy vydržíte podstatne dlhšie. Vodou maximálne šetrite, vo flaške musíte mať vždy aspoň dva - tri dúšky ako železnú zásobu ( ak sa dá ).

 

Ak máte málo vody, nesmiete za žiadných okolností prijímať potravu !!! Na trávenie potravy organizmus potrebuje vodu, tým pádom vaša dehydratácia by sa ešte zväčšila.

 

Pri väčšej, resp. dlhodobej dehydratácii tekutiny musíte prijímať pomali - po dúškoch, zaťažili by ste svoj žalúdok, môžete zvracať, zhoršíte si takto ešte svoj stav a môže to znamenať aj vážne ohrozenie vášho života.

 

Najbežnejší spôsob získavania vody v našich podmienkách : pramene, horské bistriny, rosa, sneh, ľad, lesné plody.

 

Aj pri nízkych teplotách je potrebné prijímať tekutiny v dostatočnom množstve, všeobecne sa to podceňuje.

 

 

 

Potrebujeme k tomu oheň » uhlíky, vhodný kus suchého tvrdého dreva a trubičku - steblo hrubšej rastlinky ( alebo trubičku z alobalu od čokolády, ak máme ). Do strednej časti dreva, resp. budúcej misky položíme žeravý uhlík, jemne budeme naň fúkať cez trubičku » silný prúd vzduchu odfúkne uhlík » môžeme si ho pridržať nejakou halúzkou. Rozpálený uhlík bude vypalovať drevo v jeho okolí. Vypálenú časť dreva pravidelne zoškrabujeme » stačí nato aj tvrdčia halúzka » keď budete vypaľovať misku prvykrát, radšej častejšie zoškrabujte vypálené drevo » nie je dobré vypaľovať príliš hrubú vrstvu » okrem iného by ste veľmi ľahko mohli prepáliť drevo na okraji misky » pozor nato. Taktiež je potrebné začať s vypaľovaním postupne v celej ploche misky » uhlík vám vypáli najviac dreva pod sebou » preto druhý uhlík položte kúsok od vzniknutej jamky a vypálte novú jamku, takto si vypálte celú plochu plánovanej misky.

Ak by ste nové uhlíky dávali iba do prvej vypálenej jamky, urobili by ste úzku misku a následné jej rozširovanie je pomerne náročné a pracné. Misky sú trvanlivé, ľahké a "nerozbitné".

 

 

V takejto väčšej nádobke sa dá v núdzi prevariť aj voda pomocou rozpálených kameňov. Kamene musia byť absolútne suché » ohrevom kameňa nasiaknutého vodou v ňom vzniká para a jej vysoký tlak kameň roztrhne. Taktiež nepoužívajte kamene s prasklinami a kamene obsahujúce sliedu.

Kamene musia byť primerane veľké, v miske nesmie byť voda po okraj » kameň vložený do misky zvýši jej hladinu ( vyliata voda cez okraj misky by vás mrzela, najmä ak jej získavanie je náročné ).

Rozložíme oheň, na ktorom budeme ohrievať suché kamene ( kameň absorbuje pomerne veľké množstvo energie, preto sa ohrieva dlhšie ako bežné materiály ) » je dobré dať na oheň hrubšie haluze, na ktoré si položíme kamene » nemusíme ich potom vyťahovať z pahreby » kamene treba očistiť od pahreby » pomocou improvizovaných klieští ( dve čerstvé dostatočne pevné halúzky ) rozpálené kamene prenesieme do vody v improvizovanej miske » oblé a väčšie kamene sa prenášajú kliešťami ťažšie. Do vody pridávame toľko rozpálených kameňov, pokiaľ sa voda nezačne variť, resp. po dobu aspoň 5 minút. Kamene z misky nevyťahujte nikdy rukami » máte ich špinavé a mohli by ste sa popáliť, nakoľko kameň môže byť ešte pomerne teplý.

 

Takýto spôsob prevárania vody ako sami vidíte je pomerne náročný a zdĺhavý, ale v núdzi sa dá zrealizovať.

 

Živočíšne bielkoviny vo výžive človeka sú veľmi dôležité. Pri ich nedostatku hrozí človeku podvýživa a nedostatok niektorých minerálnych látok a vitamínov. Najľahší spôsob získavania mäsa je zber malých živočíchov. Hmyz, slimáky, jašterice, hady, žaby. Odchytené živočíchy skladujte živé v pletených nádobách z prútia a jedzte ich až na druhý deň. Takto sa im vyčistí tráviace ústrojenstvo a zbavia sa výkalov, ktoré by mäso znehodnotili. V prútenom koši môžete živočíchy mať aj niekoľko dní, takto budete mať stále čerstvú zásobu potravy.

 

Zber malých živočíchov má aj tú výhodu, že môžete to vykonávať zároveň aj s inou činnosťou, napr. so zberom húb, s nosením palivového dreva, cestou k studničke a pod.

 

Hmyz : najchutnejšie sú mravce a včely. Včelám odtrhajte krídla, nožičky a vyberte žihadlo. Hmyz môžete variť, nasucho smažiť, alebo iným spôsobom tepelne upravovať. Môžete ich taktiež rozomlieť na prášok a zmiešať s inými potravinami. Ak sa naučíte jesť hmyz, máte v podmienkach prežitia vyhraté. Hmyzu je všade dosť a má vysokú kalorickú hodnotu.

 

Dve tretiny objemu stravy by mali tvoriť rastliny